ETICKÁ  VÝCHOVA

 

Charakteristika predmetu

Úlohou povinne voliteľného predmetu etická výchova v primárnom vzdelávaní je podporovať osobnostný a sociálny rozvoj žiaka s vlastnou identitou a hodnotovou orientáciou, v ktorej významné miesto zaujíma prosociálne správanie. Pri plnení tejto úlohy sa využíva hlavne zážitkové učenie, ktoré popri informáciách účinne podporuje pochopenie a zvnútornenie mravných noriem a napomáha osvojeniu správania sa, ktoré je s nimi v súlade.

 

V etickej výchove sa kladie dôraz na rozvoj mravného usudzovania, na kultivovanie medziľudských vzťahov, ktoré vychádzajú z rodiny, rozširujú sa na triedny kolektív, na školu a na región, v ktorom žiaci žijú. Deje sa to prostredníctvom rozvoja sociálnych spôsobilostí (otvorená komunikácia, empatia, asertivita, pozitívne hodnotenie iných a pod.).

 

Etická výchova sa tak podieľa na primárnej prevencii porúch správania a učenia. Žiaci sú vedení ku kritickému mysleniu, diskusii, hodnotiacim postojom, ku harmonickým a stabilným vzťahom v rodine, v kolektíve spolužiakov i v iných sociálnych skupinách.

 

Ciele vyučovacieho predmetu

Cieľom etickej výchovy ako povinne voliteľného predmetu na 1. stupni základných škôl je:

• osvojiť si základné postoje, ktoré podmieňujú kultivované medziľudské vzťahy
• nadobudnúť spôsobilosť na pochopenie a rešpektovanie najvyššej hodnoty, ktorou je život človeka a všetko, čo vedie k jeho rozvoju
• získať spôsobilosti, ktoré posilnia sebaúctu a hodnotenie iných
• získať spôsobilosti pri vyjadrovaní svojich citov a nadobudnúť úctu k citovému životu iných
• naučiť sa aktívne participovať na živote spoločnosti (triedy, školy, regiónu)
• osvojiť si prvky prosociálneho správania v rodine, v žiackom kolektíve
• nadobudnúť spôsobilosť na pochopenie hodnoty priateľstva, vzájomnosti a rodiny
• rozvíjať svoj postoj k postihnutým, chorým a starým ľuďom.

 

Cieľom etickej výchovy je vychovať osobnosť, ktorá:

• má svoju vlastnú identitu, je sama sebou a pritom táto identita zahŕňa v sebe aj prosociálnosť
• má pozitívny vzťah k životu a ľuďom spojený so zdravou kritickosťou
• jej správanie je určované osobným presvedčením a interiorizovanými etickými normami, vyplývajúcimi z univerzálnej solidarity a spravodlivosti, a preto je do istej miery nezávislá od tlaku spoločnosti
• má zrelý morálny úsudok opierajúci sa o zovšeobecnené zásady, preto je schopná správne reagovať aj v neočakávaných a zložitých situáciách
• charakterizuje ju spojenie správneho myslenia a správneho konania
• koná v súlade so svojimi zásadami, ale aj s citovou zaangažovanosťou - súlad medzi emóciami a chcením – nekoná len z povinnosti a bez nadšenia s pocitom sebaľútosti
• prijíma iných v ich rozdielnosti, akceptuje ich názory a je ochotná pristúpiť na prijateľný kompromis, ktorý ale nie je v rozpore so všeľudskými hodnotami
• je ochotná a schopná spolupracovať a iniciovať spoluprácu.

 

Dosahovanie týchto cieľov ráta s aktivizáciou a rozvojom nonkognitívnych funkcií osobnosti, ktoré uvádza profesor M. Zelina v systéme KEMSAK:

 

K – kognitivizácia, ktorej cieľom je naučiť človeka poznávať, myslieť,        

       riešiť problémy

E – emocionalizácia, cieľom je naučiť človeka cítiť a rozvíjať jeho kompetencie   

       precítenie, prežívanie, rozvíjať jeho city

M – motivácia, cieľom je rozvinúť záujmy, potreby, túžby, chcenia osobnosti, jej 

       aktivity

S – socializácia, jej cieľom je naučiť človeka žiť s druhými ľuďmi, naučiť ich

       komunikovať, tvoriť progresívne medziľudské vzťahy

A – axiologizácia, ktorej cieľom je rozvíjať progresívnu hodnotovú orientáciu

      osobnosti, učiť hodnotiť

K – kreativizácia, cieľom tejto funkcie je rozvíjať v osobnosti tvorivý štýl života.